História a kronika zboru Bartolomejčatá

Prvých 10 rokov

    Náš spevokol vznikol v októbri 1993 v Prievidzi za účelom spievania na Jasličkovej pobožnosti. Dlhý čas sme uvažovali nad vhodným názvom tohto zoskupenia. Bolo viac návrhov, ale keďže spievame vo farskom kostole sv. Bartolomeja, vybrali sme názov Bartolomejčatá.

    Spočiatku sme spievali len pri niektorých výnimočných príležitostiach (Jasličková pobožnosť, Deň matiek...). Prvými vedúcimi spevokolu sa stali rehoľné sestričky z Kongregácie Dcér Božskej Lásky – sr. Bernarda a sr. Dávida, ktorá nás i hudobne doprevádzala hrou na gitare. Na syntetizátore hrala Zuzka Šimkovičová (Orlíková). Vedeli sme, že spevom oslavujeme Boha a túto radosť sme si nechceli nechať len pre seba. Keďže radosť rozdávaním rastie, snažili sme sa ju rozdávať na rôznych výletoch, a tak sme sa na pozvanie spevokolu Peháčik vybrali do Vrútok. Prežili sme nádherný deň plný spoločného spievania, krásnych zážitkov a pochopili sme, že len cez blížnych sa môžeme dostať bližšie k Pánovi. Samozrejme nechýbali ani výlety do prírody a iné spoločné akcie.

    Od 1.9. 1994 prišiel do našej farnosti nový dekan Ján Bednár, ktorý sa o nás otcovsky stará po duchovnej aj materiálnej stránke. Veľmi mu pritom pomáhajú kapláni a diakoni, ktorí prichádzajú do farnosti z poverenia diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Výdatne nám stále pomáhajú rehoľné sestry z Kongregácie Dcér Božskej lásky, FDC - mariánky.

    Od 13. 01. 1995 viedla zbor Alica Verešová, pretože sestričky zmenili svoje pôsobisko. Na syntetizátore hral pán Ing. Marián Kvet. Práve v tomto období sme začali do piesní zapájať i rytmický doprovod. Odvtedy sa spievanie na detských svätých omšiach stalo tradíciou. Na gitare nás sprevádzala Janka Šimkovičová, ktorá však 18. 06. 1996 vo veku 17 rokov po ťažkej chorobe odovzdala svoju dušu Pánovi. Na jej miesto nastúpil Juraj Orlík, ktorý je gitaristom až dodnes. Medzičasom sa na miesto vedúcej zboru dostala Zuzka Šimkovičová. Spevokol sa začal zúčastňovať viacerých vystúpení (mládežnícke festivaly – Mladí mladým, Zvelebujte Pána...), spievaní na sv. omšiach v iných farnostiach (Horná Ves, Banská Bystrica a inde) a akcií usporadúvaných Banskobystrickou diecézou (púť na Starých Horách).

    Každoročne sa zúčastňujeme týždenného letného sústredenia, kde nielen trošku pocvičíme svoje hlásky a naučíme sa nové piesne, ale i prehĺbime svoj vzťah s Pánom a naše spoločenstvo. Každý deň takéhoto týždňa je samozrejme sprevádzaný veselou atmosférou.

    V roku 1996 sme boli v Žiari nad Hronom, kde sme absolvovali i výstup na Šášovský hrad (v lese sme sa síce stratili, no s Božou pomocou sme po 3 hodinách našli cestu späť).V roku 1997 sme boli na sústredení v Hornej Porube vďaka sr. Daniele Bezdedovej, FDC. V roku 1998 to boli Bošany, kde na nás duchovne dozeral diakon Norbert Ďurdík. V roku 1999 sme boli v Bytči a opäť sme mali duchovnú podporu nového prievidzského kaplána Norberta Ďurdíka. V roku 2000 sme počas prázdninových dní na týždeň navštívili Slovenskú Ľupču, kam sme si so sebou zobrali aj diakona Petra Staroštíka. V roku 2001 už na nás čakalo Slávnické Podhorie. Počas tohto týždňa nás duchovne doprevádzal diakon Martin Dado. Čo sa týka duchovného spoločenstva, bolo práve toto sústredenie duchovne najkvalitnejšie. V roku 2002 sme boli v neďalekom Chrenovci opäť s Martinom Dadom, ktorý už bol v Prievidzi kaplánom. V roku 2003 sme navštívili Kremnické Bane, kde nám náš pobyt spríjemňovali kapucíni a kapláni Marek Sabol a Martin Dado.

    A ako vlastne také sústredenie vyzerá? Ráno vstaneme a po krátkej rozcvičke a modlitbe sa ideme telesne posilniť raňajkami. Potom máme krátky nácvik piesní, osobné voľno a je tu chutný obed. Po obede opäť krátky nácvik, športové popoludnie, sv. omša, po ktorej nasleduje večera a pripravený program. Každý večer si každý z nás vylosuje jedno meno a o túto osôbku sa bude nasledujúci deň duchovne aj materiálne starať. Je jeho tajným anjelom.

    Samozrejme nastali v našom spevokole i mnohé krízy, kedy sme chceli so všetkým "praštiť", no Božia milosť je našťastie obrovská a teda omnoho väčšia ako náš rozum. Pochopili sme, že kto spieva, dvakrát sa modlí, kto chváli Pána, jeho život sa napĺna milosťou, požehnaním, radosťou a šťastím. Nemalo by teda zmysel otočiť sa Božej ponuke chrbtom, veď práve Jeho Láska, ktorá kvôli nám išla až na kríž, nás ženie vpred a vedie nás po ceste, na ktorej smieme byť Jeho nástrojmi. A pokiaľ naše struny srdca vládzu, my chceme na nich hrať...

Matilda Čiamporová, Marianna Čiamporová a Lukáš Novák

Prílohy: Fotogaléria - obdobie od októbra 1993 do roku 2000

            Fotogaléria - obdobie od roku 2001 do mája 2005

Ďalšie obdobia

Prvých 10 rokovRoky 2004 - 2006Roky 2007 - 2008Roky 2009 - 2010Roky 2011 - 2013Roky 2014 - 2016